reklama

Prvý rok mám za sebou, krok pred sebou

Narodil som sa jedno skoré augustové ráno a keď som ich prvý krát uvidel, boli vyčerpaní a vystrašení. Moji rodičia...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Kým som bol s mamou v nemocnici, robili so mnou všelijaké čudné veci, ale kto si to má všetko pamätať. Veď asi viete.
Prišiel napokon deň keď si ma konečne odniesli domov. Pozerali na mňa ako keby nevedeli čo so mnou a ja som si to všetko v nemocnici nestihol zapamätať. Napokon prišla nejaká teta, ktorá to všetko vedela a neskôr vysvitlo, že to je moja babka - záchranca.



 Dnes mi je rok aj niekoľko dní a mám za sebou náročnú oslavu prvých narodenín. Bolo u nás doma veľa ľudí, to som ešte takto pokope nevidel. Všetci si na mňa pripili (neviem na čo je to vôbec dobré), no ja som dostal iba vodu alebo čaj. No predstavte si.

 Pamätám si ako som sa pustil do torty, ktorú mi doniesla babička. Bola modrá, presne moja farba a trvalo strašne dlho kým mama sfúkla sviečku. Nevedel som sa totiž dočkať ako budem olamovať biele marcipánové mašličky a medvedíky a pchať si ich do úst. Boli výborné. No ešte lepšie bolo keď mi tato odkrojil veľký kusisko a ja som sa v tom mohol hrabať koľko som chcel. Tie narodeniny majú predsa len niečo do seba... Potom mi všetci triasli rukou a dávali mi farebné balíčky. Tie obaly boli najkrajšie. Nechápem prečo mi ich na druhý deň vzali a odvtedy som ich už nevidel. Zostali mi aspoň hračky.



Obrázok blogu



 No a čo rad robím a čo som sa naučil? Takže mám rád, keď utekám rodičom štvornožky po celom byte, skrývam sa za záclonu či pod stôl, stoličku. A veľmi sa pri tom smejem. Je to zábava, skúste. Keď papám, tak to pocíti všetko okolo mňa. Stoličky, podlaha, skrinky na kuchynskej linke a neverili by ste že aj rodičia... Často sú z toho na nervy, ale čo mám robiť, keď ma to tak baví.

 Naučili ma povreskovať si na plné kolo mamamamama, bababa či papapapa. Od malička do mňa húdli, že mám pekne grgať a tak grgám čo to dá. Nechápem však, prečo to mama nedovolí aj tatovi. Rád by som grgal s ním...

 Obrovskú radosť mi robí aj to, keď trhám akýkoľvek papier. Či už spomínaný baliaci alebo reklamné letáky. Odkedy to tato zistil, nosí mi ich vraj z nejakej schránky domov všetky... Ako správny chlapec viem už aj ďalšie životne dôležité slová. Ako robí autíčko? Brm brm predsa.. Všade, kde chodievame kočíkom ich je kvantum takže to učenie išlo rýchlo. Naučil som sa už aj havkať z kočíka na psíky, no a tie volám zásadne ha, ako skratka slova havo. Také jednoduché...

 Viem už aj ukazovať na tik-tak či žižo, viem ukázať ako sa mám či aké mám starosti. Tato so mnou zvykne robiť po byte lietadlo, vyhadzovať ma do vzduchu či skrývať sa do nafukovacieho detského bazéniku.Mama zase so mnou tancuje. Asi sa tatovi nechce, tak si to vybíja na mne...
Mám rád aj to, keď môžem poupratovať v hrncoch a plastových nádobách v kuchyni. Jooooj to je rachotu občas...

 Keď to tak zhrniem, ak nepočítam tie otravné zuby, celkom sa mi na tomto svete páči...

Jozef Kriváň

Jozef Kriváň

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

konštruktér pracujúci v automobilovom priemysle Zoznam autorových rubrík:  RodinaSpoločnosťAutáCestovanieIné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu